Vezmi ma tam, kde si voľný

Poviedka inšpirovaná osem dielnou mini sériou Fellow Travelers (2023), konkrétne vzťahom medzi Hawkinsom Fullerom a Timom Laughlinom. 

SPOILER 

Príbeh zachytáva obdobie v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Hawk sa po spáde udalostí a pre svoje alibi zasnúbi s Lucy Smithovou, dcérou nebohého senátora Smitha. A keďže nechce, aby sa to Tim dozvedel z novín, povie mu to jedného večera osobne. - Tak sme to videli v príbehu. 

A keďže mi osobne chýba akési ospravedlnenie Hawka voči Timovi, napísala som túto poviedku ako náplasť na zranené srdce všetkým, ktorí sa o Fellow Travelers zaujímajú. Dej sa teda odohráva po Hawkovom priznaní o zásnubách a pred Timovým odchodom do armády. Je trošku horko-sladká, ale Tim, naše zlatíčko, je bojovník, ktorý sa dokáže preniesť cez mnohé.

Príjemné čítanie! 

Vezmi ma tam, kde si voľný

Bol to jeden z tých obyčajných letných dní, kedy po sérií únavných horúčav zem schladil výdatný celodenný dážď. Kvapky dažďa máčali asfaltové cesty a betónové chodníky a vytvárali vlhké mláky, ktoré odrážali okolie týčiace sa nad nimi. Listy stromov tancovali pod dotykmi kvapiek, šum okolia tvoril kulisu uponáhľanému hlavnému mestu. Len čo dážď nabral na intenzite, Hawkins Fuller sa zamračene pozrel von oknom sediac na stoličke vo svojej kancelárií. Tá sa zdala dnes temnejšia a pochmúrnejšia a jej steny akoby na neho padali, ťažili ho rovnako, ako jeho myšlienky, ktoré vírili z miesta na miesto ako listy vo vetre za oknom. 

Blížil sa koniec mesiaca a vedenie očakávalo, tak ako každý mesiac, správu o stave a udalostiach spojených so zabezpečením chodu kancelárie zahraničných vecí. Hawk už od rána pripravoval materiály so strohými bodmi, ktoré mapovali históriu posledných dôležitých míľnikov, spoločne s víziami a cieľmi nasledujúcich dní. Bola to formalita.

K jeho vlastnému prekvapeniu mu to nešlo od ruky tak, ako zvyčajne. Pretrel si rukou čelo v snahe o sústredenie. Bolo jedno, čo písal, pred očami videl len jeho...

Svoje rozčarovanie zapil dúškom whiskey s nádejou, že by dokázala spláchnuť to napätie, ktoré mu zaplnilo vnútro. Verná priateľka, pomyslel si a pozdvihol kútik pier. Len čo sa alkohol na jazyku rozplynul, Hawka pocit frustrácie opäť uväznil. Neprítomne vzal do ruky pero a bez hlbšieho zamyslenia doplnil posledný bod k jeho pripravovanému programu. V tichosti si pogratuloval, že to má za sebou. Aspoň jednu časť. 

S výdychom sa oprel hlboko do kresla. Nedokázal tomu pocitu čeliť sám. Potreboval Tima vidieť. Potreboval sa s ním porozprávať, potreboval objatie a to hlavne po tom, ako mu v prítmí noci pred týždňom oznámil, že požiada Lucy Smithovú o ruku. A hoci sa to zdalo ako bezemočné konštatovanie, Hawk si ani sám pred sebou nedokázal priznať, ako veľmi ho jeho vlastné slová zhodili na kolená. Do čerta, do čerta, do čerta. Hnev na chvíľu ovládol jeho telo, pokúsil sa upokojiť myšlienkou na Tima, ale keď sa mu v spomienkach vynoril ten obraz zradeného Tima, s očami plnými sĺz, ako sa mu sklamanými krokmi vzďaľuje, udrel do stola. Vystrelil zo stoličky a otvoril okno. Oprel sa rukami o parapet a zhlboka dýchal. Musí ho vidieť. Kurva. 

Nevedel, či chce uľaviť sebe alebo Timovi. Ale keď písal ten list, slová sa hrnuli na papier ako záplava dažďa, tak horlivo a neúnavne, písmeno za písmenom roztrasené nedočkavosťou a túžbou zmeniť, alebo aspoň zmierniť následky svojich činov. Na spodný pravý roh napísal len svoje meno. A list starostlivo zalepil do obálky. 

"Slečna Johnsonová!" zavolal na asistentku. 

Mary Johnsonová elegantne vošla do kancelárie. Tmavozelený kostým sa nádherne dopĺňal s jej tmavými vlasmi a očami. Vo vlasoch strieborná spona dodávala eleganciu a jej vzpriamený postoj zas ženskosť a rozhodnosť.

"Áno, pán Fuller," usmiala sa a na pokyn Hawkovho pohľadu zatvorila dvere. 

"Potrebujem, aby ste tento list doručila do kancelárie pána McCarthyho, do rúk jeho asistenta. Čo najskôr, prosím."

Mary sa v očiach blysla obava. So sklonenou hlavou vzala obálku do rúk a s nevyrieknutou výčitkou hľadela Fullerovi do tváre. Vedela, že to nie je jej vec, že sa jej to netýka a nemá právo do toho zasahovať, ale Tim bol jej priateľ a ona mala potrebu si ho zastať, pretože cítila, že keď nie ona, tak kto?

"Nedokážem sa prizerať na to, ako mu ubližujete," šepla do prázdna medzi nimi. "Je to úprimný muž a má úprimné city..."

"Mary," začal Hawkins, zhrozený tónom vyrieknutých slov, "ja viem."

"Ublíži mu to?" spýtala sa Mary hľadiac na obálku, zvádzajúc vnútorný boj sama so sebou o tom, či spraviť to, čo je správne. Fuller ju nežne chytil za ramená a s nevídanou neistotou ju ubezpečil, že je to potrebné. Mary nikdy nenaletela na jeho gestá a koketné poznámky, ktorými maskoval svoje pohnútky. Keď chcela, čítala v ňom ako v otvorenej knihe a teraz bola tá kniha skrčená, zničená a premočená. 

"Tim je dobrý chlapec," usmial sa, hoci jeho oči čítali beznádej, "nechcem, aby ma nenávidel."

Mary nabrala stratenú odhodlanosť a narovnala ramená, prehltla horkú pachuť a jej slová vyzneli tvrdo: "Nie je to len o vás, Hawkins. Nedávajte mu zbytočnú nádej. Nezaslúži si to."

Jej pohľad nepotreboval odpoveď a Fuller jej tichým mlčaním dal za pravdu. Slečna Johnsonová bola výnimočná žena. A on si nemohol nevšimnúť jej dôvtip a to, ako dokázala čítať ľudí. Vďakabohu, že bola na Timovej strane, pomyslel si horko-sladko, keď rázne otvorila dvere von z kancelárie. 

"Slečna Moorová," usmial sa na drobnú sekretárku, ktorá po incidente s nahlásením Fullera Jednotke M vystriedala slečnu Addisonovú, "mám pre vás podklady k mesačnej správe. Dajte mi päť minút." Dvere sa zabuchli. Phyllis Moorová pohľadom preletela po Mary. S obavami pristúpila k nej. Maryin pohľad prezrádzal viac, než tisíc slov. Phyllis ju opatrne pohladila po ruke. Mary upínala pohľad na zem.

"Musím ísť."

......

Na ďalší deň burácanie dažďa utíchlo a odhalilo tak všedný šum mesta, trúbiacich áut a vravy okoloidúcich, ktorí sa s príchodom večera hrnuli do svojich príbytkov. Hawk skončil v práci skôr v snahe utriediť si myšlienky, čo sa mu koniec koncov darilo len veľmi ťažko. Sedel na lavičke v parku a pohľad neprítomne upínal na budovu kostola cez ulicu. Vysoká veža sa týčila skoro k nebu, až sa Hawk v duchu zasmial nad teatrálnosťou, ktorou veriaci tak zľahka oplývali. Zopár nadšencov sa už natískalo do dverí chrámu na podvečernú omšu s vidinou odpustenia ich hriechov a Hawkins si nerád sám pred sebou priznal, že aj on by o odpustenie stál. Niekde hlboko, hlboko vo svojom vnútri. 

Vyfúkol nikotínový opar z cigarety medzi oblaky v diaľave. Keby sa city rozplynuli tak ľahko, ako dym. Zvony na kostole sa rozozneli, upozorňujúc veriacich na slávenie omše. Ich hukot sa ozýval Fullerovým telom, odrážal sa mu v hlave ako klepanie sudcu na pojednávaní. Do čerta s pocitom viny. 

Sedel tu už hodnú chvíľu. S klobúkom na hlave sa skrýval zapadajúcemu slnku, ale predovšetkým svetu všade okolo. V tmavosivom obleku a nádhernej bielej košeli pôsobil na lavičke v parku akoby tam ani nepatril a len sa stratil cestou do Bieleho domu. Tmavomodrá kravata s drobnými svetlými ornamentami klemantisu pôsobila veľmi draho a elegantne. Upravené vlasy a dohladka oholená pleť tvorila výstavný obraz gentlemana. Na oko dokonalý muž, s drahým oblečením, prestížnym zámorským tabakom a horúcou charizmou. Tak pôsobil. Tak to chcel. A tak to byť musí. 

Večerný vánok mu zdvíhal cípy na mieru šitého saka. Siahol po ďalšej cigarete, keď si uvedomil, že krabička je prázdna. Fakt skvelé, zvraštil obočie. Pohľad na ľudí vychádzajúcich z kostola ho vrátil do reality, v ktorej si ani nevšimol, že ubehla už celá hodina. Vstal, upravil si nažehlené nohavice a vydal sa v ústrety križovatke na šestnástej ulici. 

Kroky sa pomaly míňali a Fuller si pripadal až neprirodzene nervózny, ako žena na prvom rande, pomyslel si. Zastavil sa v malej trafike na cigarety a pokračoval. Blížil sa na miesto stretnutia s odhodlaním, ale vzhľadom na to, že mu Tim neodpovedal, mohol len hádať, či sa nakoniec sám ukáže. Je to päťdesiat na päťdesiat, zamyslel sa a nedokázal sám prijať fakt, že by ho Tim odmietol úplne. Aspoň občas si dovolil ukradnúť trocha optimizmu. Keď dorazil na miesto, slnko už dávno zašlo za horizont a ulice zaliala tma ničená len chabým pouličným osvetlením. V tieňoch mesta sa dalo dobre schovať. Anonymita postáv bez tváre dodávala odvahu. 

Oprel sa chrbtom o chladnú tehlovú stenu a čakal. Nebola to rušná ulica, ale ani nie odľahlá na toľko, aby ťa okradli vydedenci spoločnosti. Pohľadom na hodinky sa ubezpečil, že je čas. Rozhliadol sa do všetkých strán. Nevidel nikoho, okrem potulnej mačky, čo prechádzala cez cestu. Nádych. Výdych. Ruky pevne zovrel do pästí. Vzrušenie mu rozpumpovalo krv v žilách. A neúnosné čakanie prerušili kroky. 

"Skippy!" usmial sa Fuller.

"Ahoj," Tim Laughlin tam stál, v objatí noci, ramená voľne zvesené a ruky skryté vo vreckách nohavíc. Mal na sebe orieškovo hnedé tweedové sako a pod ním bielu košeľu, tentokrát neformálne bez kravaty, s gombíkmi zapnutými až po samí vrch. Tmavé nohavice klasického strihu a jediné drahšie kožené topánky, ktoré vlastnil. Na zápästí hodinky s čiernym koženým zapínaním, ktoré dostal od rodičov po dovŕšení dospelosti. 

"Som rád, že si prišiel," Hawk pristúpil k nemu bližšie a ako bodná rana ho zasiahlo, že Tim ustúpil o krok vzad.

"Nechcel som prísť," zdôveril sa Tim a rukou si objal rameno, dávajúc najavo svoju neistotu.

"Ale prišiel si," usmial sa Hawk a pozdvihol mu bradu. Tim sa reflexívne usmial, hoci celá jeho existencia s tým bojovala. Bol to zvyk, bol to Hawk a bolo to dobré. A Tim sa opäť preklial. 

"Som rád," Hawkins opatrne vzal jeho ruku.

"Vieš, že na križovatkách sa uzatvárajú zmluvy s diablom?"

Hawk sa usmial, trocha zúfalo, trocha nádejne. "A ten diabol mám byť ja?"

Timov výraz hovoril jedno, no jeho hladný pohľad zas druhé. Takto rozpoltený trávil každé popoludnie modlitbou v kostole, ale ako sa zdá, stále toho nie je dosť. Stále nedokáže zaplniť to prázdne miesto v sebe, ktoré, hoci ani podvedome nechcel, vytvoril pre toho jediného, a odpusť mu otče, Boh to rozhodne nebol. Hawkova blízkosť ho nenechávala chladným, strácal zábrany a trhal reťaze, ktorými sa prikoval láskou k bohu. Vedel, že keby Hawk urobil čokoľvek, Tim by mu dokázal odpustiť. Tak veľmi ho miloval. 

"Môžem ťa pozvať na drink?"

.......

Podnikom sa ozýval tlmený hovor a občasný smiech. Vzduch bol cítiť po cigaretách a zmesiach kolínskej. Tlmené kabaretné svetlo zľahka olizovalo vysoké stropy baru The Cozy Corner. Pomalá jazzová hudba dokonale tancovala s chuťou vína a drahej whiskey s ľadom. Tim a Hawk sedeli pri jednom z odľahlejších stolov na vyvýšenej plošine. Decentné svetlo lampičky na stole zaobľovalo črty na ich tvárach a neviditeľnou rukou ich hladilo. Tim si odpil z pohára trochu červeného vína. Dnes si dával pozor, aby to neprehnal. Hawk mu rozprával príhodu z čias, kedy bol vyslaný do Talianska na vojenskú misiu a Tim mu bol vďačný, že si vybral jednu z tých veselších. Ako tam tak sedel, pripadal si Tim, ako by sa vôbec nič nestalo. Ako by tam vôbec nesedel Hawkins Fuller, budúci manžel slečny Smithovej. Tim sa preniesol v myšlienkach späť, keď do baru prišiel prvýkrát, v sprievode Hawka a Marcusa. Bolo to pre neho niečo nové a vzrušujúce, byť na verejnosti a nemusieť sa skrývať, môcť Hawka pobozkať a dotknúť sa ho a tancovať s ním. Tim sa cítil taký voľný... A ako tak upieral pohľad do zvodných Fullerových očí, neprial si nič viac, než aby bol Hawk voľný. 

"Vojna nie je len o boji alebo smrti. Občas sa dá s chlapmi veľmi dobre zasmiať," zakončil Hawk svoju historku. 

"O to viac si dokážeš ceniť aj drobné maličkosti, keď vidíš to utrpenie," pritakal Tim. 

"To je pravda," zakončil Fuller a dopil poslednú kvapku predraženej jantárovej tekutiny. 

Speváčka vo svetle reflektorov spievala jeden z tých clivých jazzových songov, pri ktorých človek upína pohľad len na dno pohára. Živá kapela ju bravúrne doprevádzala, a po refréne nasledovalo sólo na trúbke. Speváčka s jemne maskulínnym vzhľadom nakoniec predviedla veľkolepé finále s nekonečne dlhým tónom G a hudba úderom bubnov ustala. 

"Je skvelá však?" nadšene šepol Tim a v jeho očiach to iskrilo nadšením. 

"Rozhodne je zaujímavá," uškrnul sa Hawk a vložil si medzi pery čerstvú cigaretu, "volá sa Stormé DeLarviere." 

"Ale to nie je jej pravé meno, však?" zasmial sa Tim a sledoval oheň zapaľovača, ktorý sa zahryzol do špičky cigarety. Hawk potiahol, drobný krúžok sa rozžhavil a jeho ústa opustil nikotínový dym. 

"Je to predovšetkým umelkyňa. Tak ako Frankie," povedal Hawk a rukou ukázal medzi stoly dole. K svetlu reflektorov sa blížila postava odetá v dlhých karmínových šatách a bielych saténových rukavičkách. Tim na chvíľu zaváhal, ale keď sa postava otočila, Tim si bol načisto istý, že je to muž. Na hlave mal parochňu učesanú do elegantného účesu, ktorý bol dotvorený aplikáciou v tvare motýľa. Dokonalý make-up a výrazné červené pery pôsobili zvodne a tak plnili svoj účel. Kráčal ladne a s pôvabom takým ohromujúcim, že ho Tim nemohol nazvať inak, než úchvatným. Frankie sa na chvíľu zastavil pri jednom zo stolov a pohladil návštevníka po ruke. Tim v ňom spoznal Marcusa. 

"Oh, tamto je Marcus," prehodil len tak Tim a usmial sa jeho smerom. Hawk si odkašľal a zaujal tak Timovu pozornosť. 

"Nechcem sa dnes baviť o nikom inom, len o tebe," povedal Hawk a rukou sa načiahol k tej Timovej. Timovi sa v tvári zračila nádej. A vzrušenie. Bože, prečo mu nedokáže odolať. Čo má robiť, aby unikol tej túžbe. Tým očiam, čo ho vyzliekajú do samej nahoty. Tej neskonalej žiarlivosti, čo mu nedá spávať a... chce vôbec utiecť? V tú noc pred pár dňami poznal jasnú odpoveď. Dnes by si ňou taký istý nebol.

"Nechcem, aby si mi dával planú nádej," Tim sa snažil, aby sa mu hlas netriasol, "chystáš svadbu s človekom, o ktorom som ťa konfrontoval niekoľkokrát, dokonca aj tu v tomto bare. Mal som od začiatku pravdu a nechal som sa ukecať."

"Skippy," snažil sa ho upokojiť Hawk. "To, že sa idem ženiť, neznamená, že som zamilovaný."

Tim len neveriacky hľadel do klamlivosti tých modrých očí. 

"Je to to, čo sa odo mňa očakáva, ja to musím spraviť. Bude to jednoduchšie."

"Jednoduchšie pre koho?" dovolil si významnú odmlku, "myslíš si, že život v klamstve bude jednoduchší? Nemôžeš sa takto s ľuďmi zahrávať, Hawk!"

Fuller zahasil ohorok z cigarety do popolníka a hlboko si vzdychol. Prečo to s Timom musí byť vždy tak komplikované, nadával v duchu. "Upokoj sa Skippy. Mám plán. Nejako to pre nás zariadim."

Po ďalšej piesni, tentokrát duetu, si to Frankie elegantne odkráčal k stolu, kde sedel Marcus. S obavami vpísanými do tváre vytiahol cigaretu z krabičky na stole. 

"Myslel som, že nefajčíš," povedal Marcus. 

"Nefajčím," vyfúkol Frankie, "iba keď mám obavy."

"A čoho sa bojíš?" 

"Skôr o koho. Tamto sedí Fuller a predpokladám, že spoločnosť mu robí Tim. To o neho mám strach."

Marcus odpil z krištáľového pohára trochu bourbonu. Dnes na takúto debatu nemal chuť. Chcel len vidieť Frankieho, v tých nádherných šatách, ktoré mu obopínali postavu a kochať sa a neriešiť problémy druhých. Každý môže byť čas od času egoista. 

"Myslíš, že to s ním myslí Hawkins vážne?" 

Marcus rád pomenovával veci pravými menami, ale taktiež rád videl Frankieho v dobrej nálade. Rozhodol sa preto pre vyhýbavú odpoveď. "Nemyslím si nič."

"Tak prečo niečo neurobíš? Hawkins je tvoj priateľ a Tim rozhodne nevie, s kým sa zahráva," Frankie v saténových rukavičkách rázne položil ruku na stôl,  ale nebuchol, nebol to jeho štýl.

Marcus nervózne otáčal pohár v ruke: "S Hawkom som prehodil pár slov. A je to márne." Odpil si a snažil sa sústrediť na štipľavosť alkoholu miesto vlastného svedomia. "Tima som varoval hneď na začiatku. Viac urobiť nemôžem."

"Preboha. Čo je to s vami. Dominantní, no len keď sa to hodí, nemám pravdu?!" Frankie mu vyfúkol dym z cigarety priamo do tváre.

Marcus si nervózne povzdychol a očami zablúdil k svojim priateľom. "Neviem, aký má Hawk zámer. Niekedy je dobré mať tajomstvá. Zaručí ti to určitú výhodu."

"A niekedy je mať tajomstvá nevýhoda. Ty by si to mal vedieť," Frankie na neho hodil veľavravným pohľadom, plným provokácie a ostrosti. "Ako sa má otec?"

Marcus si vzdychol. "Má sa fajn. Starám sa o neho."

Frankie vzal pohár z Marcusových rúk. Červené pery prijali pár kvapiek alkoholu a ten zvodný pohľad spopod hustých rias dráždil celé Marcusovo bytie. "Povieš mu svoje tajomstvo?"

Marcus sa snažil pokojne dýchať a rátať do desať. Neodpovedal. Frankie vstal, ladne a s gráciou jemu vlastnou sa chystal na odchod: "Prinesiem ti ďalší drink."

Marcus ho nečakane vzal za ruku a otočil tvárou k sebe. Frankieho odlišnosť a predovšetkým bystrosť mu skutočne korenila život. Zahľadel na mu do očí a pery vyšli v ústrety tým jeho. Frankie sa ani nepohol. Vedel, že Marcus to nedokáže. Nie takto na verejnosti. Hoci na bezpečnom mieste. Naposledy si ho zmeral pohľadom od hlavy až k päte a s opovrhnutím a za klopania podpätkov sa vydal k baru. 

"Dneska nepiješ toľko, koľko zvyčajne," udivil sa Tim a cítil, že on tú svoju pomyselnú hranicu veľmi nebezpečne dosahuje. 

"Nie som na tak vysokej pozícií, aby som si mohol dovoliť šoférovať pod vplyvom," Hawk sa usmial, hoci niekde hlboko tušil, že aj z takejto nepríjemnosti by sa dokázal vylízať. Možno doslova. 

"Kam sa chystáš?"

Hawk sa usmial a vzal Timovu ruku do dlane. Cítiť jeho teplo a blízkosť mu dodávalo potešenie, o akom mohol doteraz len snívať. "Chcem ťa vziať na chatu. Je útulná a ďaleko od zvedavých očí. Patrí jednému z mojich priateľov."

"Priateľov?"

"Nešukáme spolu."

"To som nemyslel," zamračil sa Tim, hoci Hawk nebol ďaleko od pravdy, "je taký, ako ty?"

"Nikto predsa nie je tak úžasný, ako ja."

Timove oči zaiskrili nadšením a úsmev rozžiaril jeho tvár. Musel dať Hawkovi za pravdu - nikto tak úžasný ako on neexistuje. A keby aj, Tim by ho rozhodne hľadať nechcel. Nemohol si predsa želať viac, než spoločnosť Hawkinsa Fullera, hoci celým svojím bytím túžil vlastniť ho celého. Mať ho. Držať ho. Bozkávať. Zobúdzať sa s ním ráno v jednej posteli a popíjať kávu pri raňajkách. Byť voľní voči sebe navzájom a nedosiahnuteľní voči ostatným. Ak by mal kvôli tomu obetovať všetko, obetoval by i lásku k Bohu. Tak veľmi si to Timothy prial.  

Čas sa nebezpečne prikláňal k hodine polnočnej, pred verejnosťou skrytým barom sa plazili opojné tóny klavíra, tentokrát ochudobnené o hlas speváčky, či doprovod ostatných nástrojov. Hawk dopil posledný dúšok whiskey, pomaly sa načiahol k Timovi a pritiahol si ho k bozku. Suchý dotyk pier zmáčala whiskey, ktorú Hawk bozkom predal Timovi. Sladkosť, ktorá sa miesila s alkoholovým opojením bola čistá provokácia. A Tim bol býk pripravený nechať sa dráždiť. Vydýchol Hawkovi do tváre a voňal ako whiskey a víno a Tim a bolo to vzrušujúce a horúce a Hawk potreboval viac. Jeho spoločník potreboval viac. A ak sa k nebezpečnej hranici sebaovládania Timothy pred chvíľou len blížil, teraz ju definitívne za sebou spálil. Tim si poposadol bližšie k nemu a horúcu dlaň mu položil na stehno. Každým bozkom sa jeho ruka blížila k Hawkovmu vzrušeniu a keď sa ho napokon dotkol, Hawk vydal hlboký vzdych. 

"Chcem ťa," šepol Fuller a ruka, ktorú mal vpletenú do Timových vlasov, v náruživom geste potiahla jeho vlasy. "Myslím, že je na čase vyraziť."

......

Meniaca sa krajina za oknom Fullerovho fordu bola kartografom ich nočnej jazdy. Tim sedel na sedadle spolujazdca a ticho pozeral von. Keď už boli dosť ďaleko od svetiel miest a vonku nebolo vidieť viac, než čierno-čiernu tmu, upriamil svoju pozornosť na Hawka sediaceho vedľa neho. Ten sledoval vozovku, oči mal unavené.

"Mal som pocit, že sa nám Marcus v bare vyhýba," povedal Tim s obavou v hlase.

Hawk si odkašľal a dal mu za pravdu: "S Marcusom som týždeň nehovoril. Povedal mi, že vraj urážam jeho zmysel pre morálku." Zasmial sa.

"Urážaš aj môj zmysel pre morálku," vyštekol Tim tak trocha pobavene. 

"Zrejme urážam každého zmysel pre morálku!" Horkosladkosť slov doznela v šume auta. "Skippy. Žijeme vo svete, v ktorom by priznanie znamenalo jednosmerný lístok do väzenia, pri najlepšom. Nie je múdre byť odvážny za tak vysokú cenu."

"Hawk.... Ja len chcem .... viesť pravdivý život," povzdychol si Tim.

"Klamstvo ti môže zachrániť život. Aký je to potom hriech?"

"Boh hriechy odpúšťa, v tom mám istotu. Len neviem, či si ich odpustím sám pre sebou." 

Hawk venoval Timovi jeden z tých odzbrojujúcich pohľadov. "Ty nie si vinník, Skippy. Nepotrebuješ odpustenie. Ani kázanie. Si dobrý človek."

Tomu chcel Tim v ten moment veriť. Ale niekde hlboko vnútri cítil, že to, čo teraz robí, nie je správne. Nie voči Bohu alebo sebe, ale kvôli vedomiu, že sa podieľa na zrade voči Hawkovej budúcej žene. A hoci ho ten pocit nahlodával každým dňom viac, možno alkohol, možno beznádej ho presvedčili, aby aspoň dnes Hawka mal. A zabudol na hriech, ktorý pácha. 

Asfaltka sa po poslednej odbočke zmenila na kamennú, neupravenú cestu vedúcu k neďalekému lesu. Strávili v aute už hodnú dobu a Tim začínal byť nepokojný. Odkedy opustili The Cozy Corner, nemohol sa dočkať, ako si ho Hawk zoberie. Tak, ako si to predstavoval nespočetnekrát, keď v jeho posteli ostal len chlad neprítomného tela. Posilnený alkoholom si rozopol pár gombíkov na košeli a rukou pohladil hrudník. Bol si vedomý, že si to Hawkins všimol. Len túžbu treba viniť za to, že Tim strácal zábrany a vystavoval sa Hawkovi vo svojej obnaženosti. Rukou si pohladil bradavku a ticho vydýchol. Hawk napäto prehltol. Tim si druhou rukou siahol do rozkroku a až lacno vyrazil bokmi vpred. 

"V ten deň," začal Tim a oblizol si pery, pohľad uprený na Hawka, "keď sme sa stretli v parku. Nešiel som do kostola. Šiel som domov. A celý čas som myslel na teba. Dotýkal sa seba samého a vzdychal tvoje meno do vankúša."

Hawk náhle pribrzdil. Autom zašiel na kraj cesty. Pritiahol si Tima za košeľu. A pobozkal ho. Sal Timove pery, jeho jazyk, perami znásilňoval ústa, ktoré mu boli dobrovoľne ponúkané. Ledva obaja udýchali nedočkavosť ich tiel. Hawk sa sklonil a posunul sedačku, na ktorej sedel, čo najviac dozadu. Prudko si Tima stiahol na seba. Jeho tiaž ho uzemnila. Tim sedel obkročmo v Hawkovom lone, roztrasenými rukami si rozopínal posledné gombíky na košeli. Volant ho tlačil do chrbta a bolo tam málo miesta, ale bol tam Hawk a na tom jedinom práve záležalo. Hawk mu stiahol košeľu z pliec a dlaňami láskal jeho hrudník a brušné svaly. 

"Ukáž mi, čo si robil," vzdychol, "chcem vidieť, ako si sa dotýkal sám seba."

Tim si nebol istý, koľko toho ešte zvládne. Zatiaľ čo jeho oči uväznil Hawkov hladný pohľad, rozopol si opasok a nohavice. Podarilo sa mu uniknúť tesnosti oblečenia a s úľavou sa pohladiť. Pár rýchlych ťahov a Tim vedel, že sa uspokojenie blíži. Na čele sa mu začali zrážať kvapky potu. Jeho telo vibrovalo vzrušením a nemohol prestať Hawka bozkávať. 

Hawk cítil, že sa Tim blíži k vrcholu a potiahol ho za vlasy. "Chceš aby som sa ťa dotkol? Hm? Ako veľmi to chceš?"

Tim zavzdychal až z útrob vlastného vzrušenia. Jeho ruka bola vlhká a Hawk cítil jeho vôňu a šalel, tvrdol a odovzdával sa okamihu. "Môj krásny chlapec. Celý nedočkavý, aby som sa ho dotkol. Chcem ťa vidieť, ako kričíš moje meno." Hawk zatlačil Timovi na hrudník, aby ho donútil zakloniť sa a vystavil tak svoju krásu. Vzal ho do ruky a nekonečne pomalými ťahmi ho dráždil. A v tom, len čo Timove pery opustilo Hawkinsovo meno, prelial sa mu Tim cez prsty. Jeho telo sa zvíjalo v otrasoch uvoľnenia a lapal po dychu, ako sa mu točila hlava. Odovzdal sa Fullerovmu náručiu a nechal v sebe doznievať posledné záchvevy. Znova ho pobozkal a rukou si mapoval cestu k jeho vzrušeniu.

"Dosť," sykol Fuller a odstrčil jeho ruky, "toto si necháme až na chatu."

Kým prišli k chate, ubehla necelá pol hodina. Alkoholom omámený Tim medzitým zaspal na sedačke spolujazdca. Hawkins zastavil auto a zatiahol ručnú brzdu. 

"Skippy," odhrnul mu vlasy z tváre, "vstávame."

Tim sa s mrmlaním snažil vyhrabať z auta. Alkohol sa v ňom krásne rozlial. Ledva stál na nohách. Hawk stál opodiaľ s baterkou a hľadel na chatku. Nebol to žiaden prepych, ale na rekreáciu to stačilo. Bola to neveľká stavba so sedlovou strechou, ktorej previsy siahali nízko nad zem. Zo zadnej strany sa nad ňou pýšili mohutné smreky. Viedlo k nej šestoro schodov s provizórnym zábradlím zhlobeným z hrubších konárov. V prednej časti boli dve okná a pod nimi malá terasa asi dva metre nad zemou. Na štíte sa týčil nápadný reliéf holubice. Vchod bol sprava, z boku. 

Fuller zobral zo zadnej sedačky auta tašku a vzal Tima popod rameno, aby ho dokázal bez ujmy na zdraví odprevadiť dovnútra príbytku. "Tak poď, Skippy. Môžeš pokračovať v spaní na posteli." Tim mal privreté oči a sťažka dýchal. Fuller sa musel v duchu zasmiať nad jeho stavom, hoci pri pomyslení na zajtrajšie vytriezvenie ho trochu ľutoval. Vyhrabal z vrecka kľúče a otvoril dvere. Zažal svetlo, ktoré osvetlilo jedinú miestnosť. Vľavo pod oknami stál stôl a zopár stoličiek, na opačnej strane bola menšia dvojlôžková posteľ a v rohu miestnosti prístelka. Hneď pri dverách bola kachľová pec a pri nej kôpka vysušeného dreva. Miestnosť aj napriek nedostatku nábytku pôsobila útulne. Len čo položil Hawk tašku na stôl, zozadu ho objal Tim. 

"Hawk," zašepkal Tim do jemnej kože na Fullerovom krku. Nemohol si pomôcť, musel ho začať bozkávať. Ruky sa mu rozbehli po Hawkovom tele a hladili jeho hrudník. Tim sa silou pritláčal na telo pred ním, až Hawk takmer stratil rovnováhu. Surovo mu roztrhol zapínanie na košeli, len aby konečne ucítil to teplo, po ktorom neskonale túžil. 

"Skippy, pomaly-."

"Mám iba tieto dva dni," zavrčal Tim, zuby zatínajúc do Hawkovho ramena, "nechcem čakať." Tim mu strhol košeľu i sako a rukou prešiel po línií chrbta. Hawk sa zachvel. Keď sa Timove ruky, tak nedočkavé a vášnivé, dostali cez brušné svaly až k Hawkovmu rozkroku, obaja vzdychli, nedočkaví vo svojej hre. 

"Vyzleč ma," prikázal Hawk, ruky voľne spadnuté pozdĺž tela. Tim mu rozopol opasok a zapínanie na nohaviciach. Pomaly, pretože takto to mal Hawk rád, mu ich stiahol až k členkom a spoločne s topánkami ich odhodil preč. Sklonený pri Hawkových nohách sa cítil ako hriešnik, čo vzhliada k božstvu. Dotkol sa jeho lýtok, pomaly a zmyselne ho rukami hladil čoraz vyššie, prehmatol jeho stehná a poláskal dlaňou jeho zadok. Bol tak jemný a vypracovaný a Tim si nemohol pomôcť, priblížil sa a tvárou sa začal otierať o tú vystavenú krásu. Hawk cítil Timove jemné strnisko na zadku a vzdychal do prázdnoty miestnosti. Tim sa o neho obtieral a hladil ho a bozkával, nosom zašiel do štrbiny medzi jeho polkami, a Hawk to nezvládal. Toto s nikým nezažil. Bolo to dokonalé.

Otočil sa k Timovi čelom, hoci Tim kľačiaci na kolenách len sotva dokázal hľadieť Hawkovi do očí z priama. Fuller sa otrel penisom o Timovu tvár. Vlhkou špičkou kreslil po jeho tvári obrazce a Tim ich prijal a pýšil sa nimi. Zatváral oči pri tom horúcom dotyku a tvrdol, vzrušením odkvapkával na podlahu. Vyplazil jazyk a láskal, nechal, nech mu Hawk dovolí ochutnať. Pre oboch to bolo až nad mieru.

"Vezmi ho do úst," prikázal Fuller ľadovým hlasom. A Tim poslúchol. Otvoril ústa a pojal Hawka po celej jeho dĺžke. Cítiť ho na jazyku a v krku bolo pre Tima potešením, pre ktoré by bol ochotný zabiť. Tak veľmi dokázalo vzrušenie pohltiť jeho osobnosť. 

Hawk mu prirážal do úst a v rýchlych pohyboch strácal samého seba. Rukou na Timovom zátylku si ho priťahoval čoraz bližšie, až to Tim v jednu chvíľu nevydržal a rozkašľal sa. "To zvládneš," zavrčal Fuller. Tim ho opäť vzal hlboko do úst, omámený tou neodolateľnou chuťou. Ruky zakvačené do hebkosti Hawkovho zadku napínal v ústrety svojim ústam. Pohľad Timových očí bol ako hypnóza. A Hawk šalel. Chcel ho naplniť, celého, poškvrniť a označkovať si ho svojim telom. Bolo jedno, čo sa dialo tam vonku. Teraz nezáležalo na ničom. Iba na nich dvoch. 

"Vezmi si ma, Hawk," žiadal Tim. "Vezmi si ma tak, aby som na teba nezabudol." Tim bol zúfalý. Tak veľmi chcel niečo, čo nemohol mať ale aspoň v tú chvíľu to bolo skutočné. A, odpusť mu Bože, ako len chcel, aby ani Hawkovo telo nezabudlo na to jeho. Vedel, že je to zvrátené a hriešne. Pôjde do pekla ale v tej krehkej intimite nechcel Tim nič menej, než zničiť Hawka - zničiť jeho telo svojím, aby Hawk nikdy nezabudol na ten žeravý dotyk Timovej pokožky, chcel ho zničiť pre každého, kto príde po ňom. Chcel vlastniť Hawkinsa Fullera. A chcel byť vlastnený ním. 

Udýchaný Hawk postrčil Tima do postele. Chlad perín bol ako šok na ich rozpálených telách. Tim si ľahol na chrbát a s pokorou prijal Hawkovo telo na svojom. Hawk ho pobozkal tak hlboko, až si Tim myslel, že sa zadusí.  

Hawk vyzdvihol Timove nohy na svoje ramená. Naslinil si prsty a končekmi vkĺzol do toho sladkého miesta, ktoré pulzovalo nedočkavosťou. Tim sa otriasol, pretože dotyk na tom mieste miloval. Hawk si naposledy navlhčil penis a s hlbokým vzdychom Tima vyplnil. Timovi sa pretočili oči, konečne, konečne ho cíti tak, ako nikdy žiadneho iného muža. Bol tak šťastný a uvoľnený, až si ani nevšimol, že ho Hawk hladí a privádza k orgazmu. Bolo to extatické a sexi a on iba kričal v agónii a potom len padal a padal z výšin extázy späť do tepla Hawkovho náručia. Ten nemal od vyvrcholenia ďaleko. Pár ďalších hlbokých prírazov a rozlial sa do Timovho vnútra. Hawk padol na Tima a pot a semeno sa lepili medzi ich telami. Vzal si Tima do náručia a pobozkal ho na čelo. Tim sa usmial a vyšťavený do poslednej nitky objal svojho milenca. Prial si takto ostať navždy. Byť voľným vo svojej uzamknutosti. Byť voľný s Hawkinsom. 

.....

Ráno Tima prebudil chladný dotyk. Hawk si k nemu ľahal a voňal kolínskou a tabakom. 

"Si studený," posťažoval sa Tim so zavretými očami. 

"Rána tu bývajú chladné," usmial sa Hawk a nechal sa pritiahnuť do Timovej náruče.

"Poď sem, nech ťa zahrejem."

"V to som dúfal," pobozkal ho Hawk a potom si položil hlavu na Timovo rameno. Ľahol si pozdĺž jeho tela a nohy preplietol ako užovky. Skippyho teplo ho objímalo. Skrytí pod perinami sa ukrývali pred svetom. 

"Bolí ma hlava," zavrčal Hawkovi do vlasov. 

"Nemal si toľko piť."

"Neviem, kto mi tak s radosťou nalieval!" uškrnul sa Tim a podpichol Hawka do rebier. Ten zhíkol a ako ospravedlnenie ho pobozkal na hrudník - dva, tri, štyrikrát. Bozky jemné ako vánok a horúce ako ciach. 

Tim si ho pritiahol k tvári a pobozkal ho na ústa. Nemohol si pomôcť. Potreboval to. Hawk sa do bozkov usmieval. Bolo mu dobre. Tak, ako nikdy s nikým. Rukou začal hladiť Timove stehná, a keď sa až nebezpečne priblížil k Timovým slabinám, ruku stiahol. Tim zavrčal. 

"Prichystal som nám raňajky," povedal Fuller a prstami krúžil okolo Timových bradaviek. "Nie je to nič extra, ale sú odo mňa, takže budú fantastické."

Skippy sa usmial a pretrel si rukou oči. Kde včera skončili jeho okuliare zatiaľ netušil. Pohladil Hawka po tvári a šepol: " Vďaka. Si úžasný."

"To som," žmurkol Hawk a pobozkal ho na čelo. Bol to jeho zvyk. Tim ho miloval. Bolo to pre neho ako rozhrešenie.

"Kto by to bol povedal, že Hawkins Fuller bude taký pozorný."

"Takúto pozornosť len tak niekomu nevenujem, aby si vedel," usmial sa Hawk a pohladil Timovi jeho miešok, "je to výsada vyvolených."

Tim vzdychol, poddávajúc sa dotykom Fullerovej ruky. "Som rád, že som vyvolený." Hlas sa mu zlomil.

Hawk nedokázal dlhšie čakať. Pobozkal Tima a potom sa stratil pod perinou, ponúkajúc mu teplo svojich úst. 

Keď neskôr raňajkovali na terase, zabalení v dekách štebotali medzi sebou ako dve hrdličky. Sedeli na stoličkách oproti vychádzajúcemu slnku, ktoré im hrialo tváre. Medzi nimi stolík s pečivom a dymiacou kávou. V diaľke sa oblyskovalo malé jazierko pri ktorom stálo mólo. Na prítoku jazierka stál malý kolovrátok, ktorý sa nápormi vody otáčal. Z vody sem-tam povyskočili ryby, ktoré chytali drobný hmyz na hladine. Nebol tam nik, iba oni dvaja a tak sa nemuseli skrývať. Hawk držal Tima za ruku a druhou popoťahoval z cigarety. Tim akurát dojedal chlieb s maslom a so škoricou a bol rád. Úprimne rád. 

"Keby som mohol mať toto," povedal Tim neurčito, "bol by som najšťastnejší na svete." Usmieval sa a hľadel kamsi do diaľky. Jeho tvár zračila úľavu a stisk jeho ruky bol razantnejší. Bol vďačný za čas, ktorý s Hawkom strávil, hoci ho nebolo mnoho. 

"Skippy -," začal Fuller. Túžil povedať prepáč mi to, no jeho ústa ostali nemé. Prepáč mi za všetko. "Mohli by sme sem občas chodievať. Keď budem môcť. Časom by som kúpil vlastnú chatu. Ak by si chcel - budem rád. "

A hoci Tim veľmi dobre vedel, po čom jeho srdce túži, rozumel Hawkovým obavám. Snažil sa porozumieť jeho plánom s Lucy. Ale nedokázal zniesť pocit, že by sa o Hawka delil. A hoci si prial, viac než čokoľvek na svete, aby ho Hawkins miloval, muselo mu stačiť, že on miloval Hawka. 

Odpil z kávy, skrývajúc sklamanie. 

Voľnosť prítomnosti aspoň na chvíľu prelepila trpkosť budúcnosti. 

Niekde vo výšinách starých stromov zakukala kukučka...

A Timothy s pohľadom upreným do očí svojho boha, vedel, čo musí urobiť. 

Koniec