Keď hranice prestanú existovať

Hell yeah, po týždňovej odstávke som znova tu.
Počkať... vážne som to napísala? A vážne to chcem vydať? Oh.

Táto poviedka prvoplánovo vôbec nemala vyniknúť. Je pravda, že Lokiho a Tonyho milujem a, prekvapivo, jednoducho sa mi o nich píše, ale všetko, čo ma k príbehu napadlo, už niekto niekedy napísal alebo nakreslil alebo proste stvoril.
Ale vďaka jednej výnimočnej osôbke, ktorá ako jediná prejavila obrovské nadšenie z ďalšej ff na frostiron, som sa dokopala a niečo spísala.
(Ospravedlňujem sa, mala som to vydať ešte minulý týždeň.)
Takže by som tento kúsok, ktorý je voľným pokračovaním Snehovej vločky, rada venovala zlatíčku Ilay.
Dúfam, že som nesklamala a poviedka sa bude páčiť.

Poznámka: Garm (nižšie v článku) je v severskej mytológii štvoroký pes (obluda), ktorý stráži vchod do Helheimu a živí sa krvou mŕtvych.




Pozn.: Osobný priestor Tonyho a Lokiho sa pomaly vytráca a Asgarďan cíti, že sa niečo deje. A uvedomí si to až potom, čo Starka defenestruje z okna Stark Tower.

Keď hranice prestanú existovať

Bola noc. Noc tak tmavá, akoby jej temnota nepohlcovala len predmety okolo, ale i neustály zhon a hluk, ktorý bol pre toto veľkomesto tak typický. Ležal na posteli, do pol pása odkrytý a už minimálne dve hodiny zízal na strop. Nemal problém s nespavosťou, to rozhodne nie. Len sa akosi nemohol zmieriť so skutočnosťou, že je neobvykle vzrušený a tá hrča v jeho boxerkách odmieta ustanúť.

Dočerta, je Anthony Edward Stark, génius, miliardár, playboy, filantrop, Iron Man. Môže do postele dostať kohokoľvek, kto by sa o jeho potrebu postaral. Nebude si to predsa robiť sám! Ale on tam ležal, napnutý ako struna, po boku Asgardského boha, ktorý nejavil ani najmenšiu známku ochoty mu pomôcť.

Tony si povzdychol. Toto bude ešte dlhá noc.

***

Keď sa ráno po hodinovom spánku zobudil, namieril si to rovno do kúpeľne. Opatrne, aby Lokiho nezobudil, vymotal sa z prikrývok a zavrel za sebou dvere. V kúpeľni sa zbavil boxeriek a hlavu okamžite strčil pod studenú vodu. Bol to šok, samozrejme, ale nie taký, aký Tony zažil o pár minút neskôr.

Dvere kúpeľne sa rozrazili a do miestnosti vošiel Loki, oblečený v saténovom župane, ktorý bol, podľa Tonyho úvah, až provokatívne rozhalený.

Iron mana takmer porazil infarkt.

"Dobré ráno," pozdravil boh a zívol. Tonymu napadlo, že Loki takto ospalo až nápadne pripomína narodené mača. Okamžite sa za tú myšlienku preklial.

"Dobré ráno? Čo tu, do čerta, robíš!?" vyhŕkol Stark.

"Rannú hygienu."

"Možno ti to uniklo, ale kúpeľňa je obsadená. Hovorí ti niečo osobný priestor a súkromie?"

Loki pozdvihol obočie. "Dovoľ mi pripomenúť" odkašľal si a pokračoval, "celú noc si nezažmúril oko, v jednom kuse si sa prehadzoval a klepal prstami, nehovoriac o množstve testosterónu, ktorý sa z teba linul a takmer nás zadusil. Ráno si sa ako buldozér vyhrabal z postele a ty, zrovna ty, mi budeš hovoriť niečo o rešpektovaní druhého?"

Tony sa na sekundu zamyslel, odkedy Loki pozná slovo buldozér. Asgarďan si bez záujmu umyl tvár, vyčistil zuby a rovnako rýchlo, ako sa zjavil, tak rýchlo sa odtiaľ vyparil.

Tony mal tušenie, že dnešný deň bude podivnejší a katastrofálnejší, než všetky ostatné doteraz a fakt, že si takmer rozbil hlavu pri pošmyknutí sa na klzkých obkladačkách mu to len potvrdil.

Loki medzitým sedel na gauči a prežúvajúc kúsok croissantu pozeral telku. Užíval si chvíľu pokoja a ticha pri sledovaní svojho obľúbeného programu, takže keď sa o pár minút privalil Stark a s teatrálnych ohkaním sa zvalil vedľa neho, Loki napočítal do desiatich, aby ho nezložil pravých hákom.

"Nespýtaš sa, čo sa mi stalo?" nadhodil Tony naoko ublížene, čo na Lokiho nemalo absolútne žiaden účinok.

"Podľa toho rachotu v kúpeľni a sáčku ľadu na tvojej hlave to skutočne nie je nutné."

Tony len mykol ramenami. "Zvažujem zaviesť v Stark Tower takzvaný Kúpeľový program." Vzal croissant z Lokiho ruky a labužnícky si odhryzol. "Aby sme sa vyhli prípadným zraneniam, mali by sme chodiť do tamtej miestnosti po dvoch. V rámci bezpečnosti, samozrejme."

"Tak bezpečnosti," odfrkol si Loki dobre vediac, že zrovna bezpečnosť nie je tým, na čo Stark myslel a vzal si posledný kúsok pečiva od neho späť. Keď si o pár nanosekúnd boh uvedomil, že nie len že sa nad Starkovým novým pravidlom zamyslel, ale ho dokonca v kútiku mysle akceptoval, mal čo robiť, aby sa tým prekliatym croissantom nezadusil.

***

Nebolo to tak, že by sa spriatelili. Jeden druhého by kedysi dokázali zabiť, ak by bolo treba a to nie je zrovna najlepší podklad pre priateľstvo. Možno za to mohla karma, osud, náhoda či chyba v matrixe, ale zrazu tam boli oni dvaja - Asgardský boh a Midgardský Iron man - a vzťah, ktorý nebol pomenovateľný slovami. Už len skutočnosť, že dokázali spolu tráviť čas pod jednou strechou a nezdemolovať polovicu kontinentu, bola chvályhodná.

Začiatky vraj bývajú ťažké, ich to stálo zlomenú nohu a nové logo na fasáde, ale aj tak sa dokázali dopracovať k symbióze, ktorá prekvapivo napredovala a takmer sa zdalo, že všetko je zažehnané.

Zvykli pracovať spolu. Dvaja géniovia pod jednou strechou bol doslova jack-pot! Štipľavé slovné prestrelky postupne brali ako všednú samozrejmosť a spoločné raňajky ako stereotyp. Len málo čo sa však vyrovnalo chvíľam, kedy obaja v dielni horlivo premýšľali, konštruovali a novátorsky sa činili.

"Mal by si to zvariť trochu vyššie, tým sa zníži riziko výbuchu."

"Viem čo robím, Einstein, daj si pohov."

Keď potom Tony sedel na gauči, zatiaľ čo mu Loki ošetroval spálené rameno, ten egoistický smrteľník po prvý raz akceptoval existenciu niekoho iného na takej úrovni, akou vnímal seba. A to bolo u Starka niečo nepredstaviteľné.

Na druhú stranu - často sa hádali. Z pohľadu tretej osoby sa to skutočne dalo nazvať hádkami. Oni to však brali ako obyčajný spôsob konverzácie, ktorá bola im tak vlastná.

A tak si prakticky nemali možnosť všimnúť, kedy sa stali jeden pre druhého nenahraditeľnými.

***

Loki sedel na pohovke pri presklennej stene a v tichu tak ohromnom, že takmer nebolo počuť ako dýcha, fascinovane čítal knihu. Teda, jednu z množstva kníh, ktorými bol doslova zavalený. Tony nikdy nechápal, ako toho môže toľko prečítať, niekedy aj šesť kníh naraz. On sám uprednostňoval veci hmatateľné a stručné, za to Loki strávil pri čítaní takmer polovicu času, ktorý doteraz na Zemi prežil.
Čítajúc knihy, úmyselne sa dištancoval od midgardskej reality a aspoň na chvíľu sa zbavil tých ťaživých myšlienok, ktoré ani po toľkých rokoch nevybledli. A preto priam bytostne nenávidel, ak bol počas onoho čítania akokoľvek rušený.

Snažil sa ignorovať tú neznesiteľnú hard rockovú hudbu. To sa mu darilo.
Snažil sa ignorovať menšiu explóziu, ktorá nevychádzala odinakadiaľ, než z dielne. To sa mu celkom darilo.
Snažil sa ignorovať prítomnosť Starka, ktorý sa pred chvíľou zjavil vo dverách a rozhodol sa, že mu v tej najnevhodnejšej chvíli bude robiť spoločnosť. To sa mu už tak celkom nedarilo.

A keď sa Tony k Lokimu načiahol, pred nosom mu zavrel knihu a ignorujúc bohov osobný priestor, oblapil ho ako chobotnicu, sebaovládanie Asgarďana zinkasovalo červenú kartu.
Akoby dotyky muža ani neexistovali, Loki vstal, chytil narušiteľa pod krkom a defenestroval Starka rovnako, ako to urobil pred niekoľkými rokmi.
Aké však bolo bohovo prekvapenie, keď pri Tonyho páde z okna ani zďaleka nepocítil ten pocit, ako kedysi.

***

Bolo ticho. Loki a Tony, dvaja najlepší rečníci vo vesmíre, sedeli v obývačke a bolo ticho. Pokiaľ by išlo o film, divák by siahol po ovládaní a pridal zvuk. Ale ani to by nepomohlo.
Stark sedel na gauči (prakticky skoro ležal) a spod zvrašteného obočia hľadel neprítomne niekam pred seba. Jeho dych sa ešte stále neustálil, no bolo jasné, že z nadmernej dávky adrenalínu to tentokrát nebolo.

Loki sedel tesne pri ňom, skláňal sa nad jeho čelom a s vatičkou a dezinfekčným prostriedkom mu čistil ranu.

Čím to bolo, že tí dvaja sa častejšie ošetrovali, než pozerali telku?

Bolo pravdou, že Lokiho výkyvy nálad donútili Starka užiť si voľný pád po druhý raz v živote. Nebola to jeho premiéra... Nevýhodou však bolo, že tentokrát na svojich zápästiach nemal elektronické náramky, ktoré by po naskenovaní signálových fragmentov umožnili kompletizáciu ironmanovského brnenia. Keď si to krátko potom Loki medzi črepinami skla uvedomil, sám nevedel prečo, v zlomku sekundy sa teleportoval pred budovu a čakal, kým mu do náručia ten otravný smrteľník nepadne. Smrteľník síce padol, ale Loki akosi neodhadol všetky fyzikálne ukazovatele a spoločne so Starkom sa zblížili s tvrdým asfaltom pred Stark Tower. A práve kvôli tomu teraz Loki musel robiť niečo tak nehodné jeho osoby, že by sa za to dobrovoľne nechal napospas Garmovi*.

Loki bol roztržitý. Uvedomoval si, že v Tonyho spoločnosti prežil na Midgarde ďaleko dlhšie, než sám očakával. Spočiatku plánoval zbaviť sa tej egoistickej kreatúry a započať nový plán, ktorým by sa odpútal od tohto hlúpeho vezenia. Neskôr mu však Tony svojou genialitou (áno, uznal ju i Loki) dokázal, že pozvánku do večných lovíšť ešte nepotrebuje a že sa mu určite zíde. Uvedomoval si, že Stark nie je len tak priemernou ľudskou bytosťou. Ale skôr, než sa jeho nitky dali do pohybu, Stark akýmsi zvláštnym spôsobom všetky pravdepodobné útoky nebral na vedomie a tým sa prebil Lokiho ochranným múrom.
A Loki nechápal, kde urobil chybu.

Na slovné prestrelky si zvykol, rovnako ako na spoločné stolovanie a uspokojovanie telesných potrieb, ktoré bolo s Tonym prekvapujúco príjemné. Všetko fyzické bolo v norme.
Ale Loki cítil existenciu trhlín, ktoré narúšali jeho emocionálny segment.

S narastajúcou agresiou sa na Tonyho zdĺhavo zadíval. Vzal si nový kúsok vaty, nalial naň nadmerné množstvo dezinfekcie a veľmi nešetrne, ba až bolestivo ho pritlačil na ranu. Bolesť sama o sebe sa pre Starka stala neznesiteľnou až potom, čo mu ten prekliaty roztok stiekol do oka.

"Čo to robíš? To ti nestačilo, že si ma vyhodil z okna, ešte ma budeš týrať aj potom, ty sadista?"

Loki sa zarazil. Nebol to tak dobrý pocit, aký očakával. Bez slova zobral obrúsok, namočil  ho do misky s vodou stojacej na neďalekom stole a oko mu mimoriadne opatrne umyl.
Nebol to až tak zlý pocit. Hlavne po tom, čo sa na Tonyho nechápavej tvári usídlil zle skrývaný úsmev.
A potom...

"Tony, chcel by som..." začal takmer šeptom Loki.

"Najprv polož tamtú vec na druhú stranu miestnosti. Ak mi ešte raz chrstneš do oka tú žieravinu, budem mať pocit, že zo mňa chceš spraviť druhého Furyho."

"Na to nemáš dostatok agentov."

"Mám teba, sily sú vyrovnané," usmial sa Tony.

"Komplimentami si ma nezískaš."

"Komplimenty? Myslel som, že sa bavíme o iracionálnostiach."

"Iracionálne je už len to, čo tu robíme."

"Ak máš na mysli, že tu sedí hrdina a necháva sa ošetrovať pomäteným bohom, čo sa hrá na Mengeleho, máš pravdu, znie to ako treťoradá telenovela."

"Telenovela? To je..."

"Niečo, čo ti pustím, keď ma budeš vytáčať a ver mi, pri tom by si ochotne obetoval obe oči."

Lokimu síce posledná vec nešla na rozum, ale už len z princípu to na sebe poznať nedal. Prisadol si k Tonymu o čosi bližšie a tváriac sa, že na jeho tvári hľadá azda ďalšie známky po poranení, očami röntgenoval každý milimeter jeho pokožky v nádeji, že snáď prenikne do mozgu a dostane odpoveď na svoje otázky. Ale Starkova hlava, ako ostatne takmer vždy, odmietala spolupracovať.

"Neviem, čo robíš, ale tváriš sa desivejšie, než obvykle. Ak by si bol ešte o percento desivejší, prevalcoval by si doktora Hannibala v Mlčaní jahniat."

Akoby toho nebolo málo, pohľad Lokiho očí bol tak sústredený, až sa zdal neobvykle sklenný a neživý. Jeho dych sa oprel o Tonyho pokožku a vo chvíli, keď sa chcel Stark pohnúť, Loki v duchu veľmi nenáležite zaklial. A potom Tonyho bez mihnutia oka pobozkal.

Tony automaticky ovinul dlane okolo Lokiho šije a bozk prehĺbil. Obaja vydýchli, keď sa ich pery oddelili.

"Vieš, ak chce niekto niekoho pobozkať, väčšinou sa snaží naladiť romantickú atmosféru. Nie ho vyľakať na smrť," povedal Tony a palcom mu prešiel po lícnej kosti.

Loki, zmieriac sa s výslednou štúdiou na základe doterajších faktov sa len usmial tým odzbrojujúcim úsmevom, ktorý bol u neho tak vzácny. "Ak chce niekto niekoho pobozkať, nerozpráva okolo toho a proste to urobí."

***

Bola noc. Noc tak tmavá, akoby jej temnota nepohlcovala len predmety okolo, ale i neustály zhon a hluk, ktorý bol pre toto veľkomesto tak typický. Ležal na posteli, do pol pása odkrytý a už minimálne dve hodiny zízal na strop. Nemal problém s nespavosťou, to rozhodne nie. Len sa akosi nemohol zmieriť so skutočnosťou, že si práve užil jeden vynikajúci sex a jeho spoločník nebol nik iný, než ten despotický asgardský šialenec.

Nebolo to prvýkrát. Oprava, nebolo to prvýkrát s Lokim. Ale bolo to prvotné v tom, že obaja ho chceli, nie, že museli. A že v ňom bol cit, pod ktorým sa Lokiho telo chvelo vzrušením a Tonyho myšlienky boli čistejšie, než kedykoľvek predtým.
Bolo to iné a Tony už hodnú chvíľu znepokojene premýšľal nad tým, do akej miery to ovplyvní jeho, ale hlavne ich spolunažívanie. A potom sa v mysli vrátil k obrazom z pred pár hodín a všetko bolo zažehnané a dobré a správne.

Keď ho o pár minút prerušila z rozjímania Lokiho triaška, ktorá boha trýznila pravidelne pri nočných morách generovaných všetkým strašným, čím si Loki prešiel, Tony sa láskyplne k nemu pritúlil a vzal ho do náručia vediac, že je to to jediné, čo môže v tej chvíli urobiť.

Niečo sa zmenilo. Vedel to. Cítil to.

A keď mu potom spod oka zotrel v tej tme azda neviditeľnú slzu, vedel, že nestiera len ju. Ale že stiera aj čosi úplne iné.