221B: Žart

Sherlock Holmes napriek svojej rezervovanosti dokáže vtipkovať, aj keď ho jeho obecenstvo vo väčšine prípadov nepochopí. Je to tak aj v prípade Johna Watsona?

Krátka 221B poviedka, ktorá vás dúfam poteší a možno sa na nej i malinko pousmejete.
Príjemné čítanie! :)

Žart

John si všimol, že Sherlock bol dnešné ráno nervózny. Nestávalo sa to často, preto si John nebol istý, či je to to pravé slovo. Sherlock sedel vo svojom kresle, nervózne tancoval prstami po opierkach, klepal nohou a jeho pohľad lietal z jedného predmetu na druhý. Okrem Johna. Doktorovi to prišlo zvláštne. Ponúkol sa, že pripraví čaj. Sherlock len niečo nezrozumiteľne zamrmlal, a tak to John pokladal za áno.
Zobral z poličky dve šálky, nasypal do nich jazmínový čaj od pani Hudsonovej a čakal, kým zovrie voda. Medzitým očkom sledoval Sherlocka. Ten sa stále tváril, akoby Johnovu prítomnosť jednoducho ignoroval. John sa zamyslel, čo zas urobil. Nie on, aby sme si rozumeli. Ale čo vyviedol Sherlock, za čo by mal byť John nahnevaný. Skontroloval chladničku. Nič. Obhliadol steny. Nič. Skontroloval dlážku pod kobercom. Zase nič. John bol prekvapený. Zalial čaj horúcou vodou, chvíľu ho nechal luhovať, precedil a doniesol ho na tácke do obývačky.
Posadil sa do kresla naproti Sherlockovi. Odkašľal si.

"Sherlock?" zahľadel sa do jeho tváre, "deje sa niečo?"

Sherlock prekvapujúco sklonil pohľad a John by vsadil svoju pravú ruku na to, že Sherlock sa začervenal.
"Rozmýšľal som," nadýchol sa Sherlock, "či by som mohol byť tvojím partnerom, ak vieš, ako to myslím."

Johnovi takmer vypadli oči z jamiek.
"Sherlock, sme viac ako desať rokov manželmi," zasmial sa. "Si blázon."