221B: Žiadosť

Fantázia môže všetko. VŠETKO.

Možno niekto postrehol, že mnohé moje 221B poviedky zachycujú Sherlocka a Johna vo vzťahu manželskom. Prečo?

A prečo nie?

A tu je jedna z možností, ako sa k nemu mohli dopracovať. :)

Žiadosť

"Sherlock?"

"Áno, John?"

"Potreboval by som s tebou niečo prebrať. Je to dôležité."

"Súdiac podľa tvojho oblečenia, vône kolínskej a nových topánok predpokladám, že ťa čaká rande. Počkať, jemná vrstva gélu na vlasoch svedčí, že sa jedná o niečo vážnejšie, čo podčiarkuje jemné chvenie rúk a kolísavosť hlasu, si nervózny, čo je rovnako nezvyčajné, ako prekvapujúce. Musí to byť niečo skutočne zaujímavé!"

"Áno, iste, totiž. Nechceš si sadnúť?"

"Pracujem na dôležitom experimente, John, odísť, by bolo rovnako nezmyselné, ako snaha zakryť to niečo vo vrecku tvojich nohavíc. Škatuľka cigariet? To nesedí, niečo menšie, azda šperk alebo podobná lichôtka, čo poteší tvoju dámu?"

"Dobre, Sherlock, to by stačilo, mohol by si na chvíľu nechať rozprávať mňa? Bol by som fakt vďačný."

"Iste."

"Poznáme sa už dlho a... zažili sme toho skutočne veľa a napriek tomu, že si sa rozhodol oženiť so svojou prácou, počas tej doby, čo sme si boli jeden druhému na blízku, som si uvedomil pár vecí. Bol a stále si ten najúžasnejší, najmúdrejší človek, akého som kedy poznal a..."

"Áno, John?"

"Som si vedomý, že to, čo sa chystám urobiť, neostane bez následkov..."

"Oh."

"Sherlock, chcel by som ťa požiadať o ruku."

"Mraznička, druhý šuplík odspodu, buď opatrný, patrila chirurgovi, s takou rukou sa musí opatrne."

Johnovi padla sánka.
Trvalo presne 17 sekúnd, než Sherlock konečne pochopil.

"Môj bože."