Zamyslime sa

Keď človek, ktorý je na veľmi dobrej ceste stať sa učebnicovým asociálom, ktorý má nulové sebavedomie a nemá záujem o nič...
Keď takýto človek stretne druhého človeka, ktorý je na dobrej ceste stať sa učebnicovým úspešným človekom, ktorý má zdravé sebavedomie a zaujíma sa o všetko, čo by v živote mohol využiť...... tak sa stane niečo podobné, ako keď sa zrazia dve planéty. Dva odlišné svety.
Nastane katastrofa.
Nie, počkať.
Nastane zmena.
Ktorá podnieti vznik niečoho celkom nového.



Zoberme do  úvahy nasledujúci hypotetický príklad:

Predstavme si nášho učebnicového asociála s jemne nihilistickými sklonmi, ktorý nemá záujem takmer o nič, ktorý v živote nedokáže nájsť uspokojenie.
A teraz si predstavme, že v dôsledku vplyvu súžitia nášho učebnicového pána úspešného a asociála nastane v živote jedného z nich zlom o rozmeroch Mariánskej priekopy.
U ktorého z nich je vyšší predpoklad, že sa mu svet obráti hore nohami?

Pokiaľ ste sa trošku zamysleli nad týmto čisto hypoteticko-teoreticko-náhodným príkladom, určite by ste sa priklonili k názoru, že práve v živote asociála sa začnú diať veci, o ktorých sa mu možno ani nesnívalo.

Skúsme však prísť na príčinu tohto prevratu.
Je možné z dôvodu zmeny viniť/oslavovať pána Úspešného?
Alebo je to takisto vina/zásluha asociála, ktorý mu to dovolil?
A prečo sa vlastne pán Úspešný vôbec zaujímal o tak nezaujímavého, ničím výnimočného a životom znudeného asociála?

Kto vie.
Nech mi odpovie.

Pokračujme ale ďalej vo vlnách teoretizmu a skúsme sa zamyslieť nad novým životom nášho asociála, ktorý za posledných pár mesiacov spoznal:
- aké je to cítiť od niekoho záujem akéhokoľvek charakteru
- aké je to mať sebavedomie, hoci na stupnici od 1 - 100 by bol na čísle 1 (čo je pokrok voči číslu 0)
- aké je to cítiť vlastný záujem o čokoľvek
- aké je to niekomu dôverovať
- aké je to nebáť sa niekoho
- aké je to zamilovať sa, nebáť sa milovať a byť milovaný
- aké je to cítiť sa živý

a to všetko vďaka pánovi Úspešnému.
Tu sa teda pýtam, ako dokázal ovplyvniť asociál život pánovi Úžasnému.

????

Bodový stav:
0:7 pre pána Úžasného.

Netreba však zabúdať, že asociál, ktorého pre korektnejšie označovanie nazveme napríklad snežienka, začala cítiť. Začalo jej na niekom záležať a tým niekým bol... veď to všetci vieme.
A keďže snežienke sa tieto nové pocity páčili a tak isto sa jej páčil pán Úspešný a jeho pozornosť, charakter, zmýšľanie a činy, rozhodla sa, uvedomujúc si svoju nedostatočnosť, že sa musí snažiť z plných síl, aby bolo pánovi Úspešnému v jej spoločnosti dobre. Nie len z vlastnej potreby. Ale z potreby urobiť šťastným niekoho, kto urobil šťastnou ju.
A tak sa snežienka snažila a snažila, až tak trochu zabúdala sama na seba a pozornosť uprednostňovala na pána Úspešného. Vypestovala si akúsi závislosť. A všetko, čo sa jej nepodarilo alebo čím nejako ublížila pánovi Ú, si brala až priveľmi k srdcu. Za čo sa následne potrestala, veď predsa.... Ten človek jej ukázal nový svet. Otvoril zámok od klietky a vypustil ju von, aby mohla slobodne dýchať.

Snežienka ale zabúdala, že pokiaľ sa jedná o vzťah, sú v ňom dôležitý obaja.

A tak postupne chradla, pretože svoju energiu nedokázala dostatočne dobre rozdeliť medzi ich dvoch.
Ale čo bolo najhoršie...
Pán Ú už nebol taký úžasný, akým sa javil spočiatku.
A snežienka začala zvažovať, či sa to troška nevymyká spod kontroly.
Na jednu stranu dokázala rásť. Prekvitať. Žiť...
Na stranu druhú cítila, že tým sa stáva akousi nezaujímavou pre pána Ú, (ďalej len hrdina).

Bála sa o tom s hrdinom hovoriť pretože.... Hrdina ako hrdina mal predsa dosť svojich problémov a ona mala pocit, že by ho nemala zaťažovať takými malichernosťami. Veď jej toľko kráť povedal, aká je výnimočná. Krásna. Dôležitá pre neho. A ako ju ľúbi.
Ona to však potrebovala počuť aj v tých ťažších chvíľach, ktoré sa zrejme hrdinovi nezdali tak hrozivé, ako sa to odzrkadľovalo v jej očiach.
A tak radšej snežienka zaklapla jazyk za zuby, potlačila slzy a roztvorila náruč, aby mohla objať svojho hrdinu, lebo napriek všetkému, to bol jediný moment, kedy sa cítila šťastná.