Keďže mi takmer všetky predsavzatia, čo som si dala do nového roka, zapadli lavínami snehu, rozhodla som sa zaviesť novú vec. Tzv. wincest drabble. Nie som si istá, či sa to dá tak nazvať, ale tvárme sa, že áno.
Každý tretí deň 100 slov o psychotickej, iracionálnej a erotickej závislosti bratov Winchesterovcov!
Nie som príliš nadšená, nikdy mi nešlo o kvantitu, ale skôr o kvalitu. Ale musím zachrániť tento blog pred potopením sa v hlbinách močiarnych a vytiahnuť ho na denné svetlo. Kto vie, možno ma ďalšie sto-slovné skomoleninky inšpirujú a donútia napísať konečne niečo, čo by stálo za to. Do tej doby....
Príjemné čítanie!
Chlad
Sam sa sťažoval. Ako malé decko. Vždy, keď mu Dean zašiel pod tričko, prstami mapoval citlivú pokožku a so zatvorenými očami vnímal bezprostrednú blízkosť existencie ich tiel. Studenými bruškami obkresľoval Samove svaly, stláčal jeho boky, prechádzal líniou chrbtice až k vlasom, láskal ich, zastrkoval za ucho, až kým si Samovu tvár nepritisol k svojim perám a nedočkavému bozku.
Dean sa sťažoval. Ako malé decko. Vždy, keď bol Sam preč. Keď bol v knižnici, alebo v obchode, alebo v márnici. Jednoducho, keď nebol s ním. Dean necítil chlad, keď sa ho Sammy dotkol, nie. Cítil chlad, keď jeho brat nebol nablízku.
:)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára