piatok 11. júla 2014

221B: Nástroj

Viete, jedným z množstva mojich snov je napísať poviedku, kde by bol John Watson tzv. BAMF (Bad Ass MotherFucker). Nie že by ma idylka, ktorú sa snažím vytvárať vo svojich poviedkach nebavila, ale povedzme si pravdu, naštvaný John má svoju iskru.


Na druhú stranu, všetku Johnovu agresiu by si odniesol Sherlock a po zhliadnutí tretej série, kde sa Sherlockova ľudská časť začala prebúdzať a hneď utrpela ťažké rany, niečo také nášmu detektívovi urobiť nemôžem.

A tak blúdim v začarovanom kruhu.
Namiesto toho si užite zas a znova mierne presladenú johnlockovku. ♥


***


Pozn.: Sherlock Holmes hrá na husle (a občas na nervy). A na čom hrá John Watson?


Nástroj


Sherlock Holmes miloval hru na husliach. Pomáhala mu myslieť. Cibriť myseľ. Priviedla ho na iné myšlienky vždy, keď jeho štíhle prsty kĺzali strunami, keď dotyk sláčika vydával ťahavý zvuk, čo sa uveleboval kdesi v morku kostí, keď dokonale ladené tóny tvorili akýsi astrálny reťazec myšlienok - cítil sa ním obklopený, na chvíľu spokojný, roztržitosť zaliezla do kúta a on tam len stál, s hrdým postojom, duchom neprítomný.
A hral.

John Watson hudobniny bral do rúk veľmi zriedka, a len výnimočne sa mu podarilo vylúdiť zvuk, pri ktorom by sklá okien nepraskali. Väčšinou si len pohmkával v sprche alebo pri varení.
Ale existovalo niečo, na čo vedel doktor hrať priam dokonale.

"A-ah..." Sladký povzdych, keď poláskal Sherlockov ušný lalôčik.

"Humm..." Ozvalo sa, keď ochutnal kľúčnu kosť toho alabastrového tela.

A vzápätí: "Oohh!" - keď ponoril jazyk do Sherlockovho pupku a on vyrazil bokmi nahor, dožadujúc sa ďalšieho dotyku, ale John ustúpil, trápil ho, donútil ho žobroniť o viac.

A potom, ako keď umelec stupňuje gradáciu svojej skladby, s pohľadom hodným šelmy pritisol sa k detektívovým slabinám, telo na telo, horúci dotyk nahej kože bolo to jediné dobré, správne pre tú chvíľu, kde sa do priestoru naplneného vášňou vznieslo jediné meno - "John!" - náš dobrý doktor si neprial nič viac, než počuť to zas, ten záchvev ušných bubienkov, čo na svedomí mal ten neskonale neodolateľný barytón.


4 komentáre:

  1. Moc povedená jednotlamka! John prostě umí hrát!!! A ať si říká Sherlock co chce.. myslím, že je v tom doctor mistr. :D
    Děkuji. Salazaret

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za krásny komentár ♥ A máš pravdu, John to proste vie, čo má robiť ;)

      Odstrániť
  2. Inšpiratívna jednorázovka. John má proste talent a nevadí, že nie na hudbu.

    OdpovedaťOdstrániť