pondelok 18. apríla 2016

221B: Pozorovateľ

Moji milí, drahí.

Prokrastinácia je zlo.

Ale čo...




Pozn.: Pani Hudsonová má síce uši aj oči na stopkách, ale predsa jej niekedy niečo unikne. Čo sa nedá povedať o niekom / niečom inom. ;)


Pozorovateľ



Stalo sa to krátko potom, čo sa John nasťahoval do Baker Street.

"Sherlock, dočerta," zašepkal, "si úžasný."

"Sklapni," vydýchol detektív a pritlačil svojho nového spolubývajúceho k stene. Vnikajúc do jeho osobného priestoru ho chytil oboma rukami za pás a kolenom sa vsunul medzi Johnove nohy. "Dosť rečí."

Johnova tvár vyzývala k bozku, a keď doktor zavrel oči a pritisol sa k Sherlockovým slabinám, obom sa podlomili kolená. Tá chuť, preletelo Johnovi mysľou. Nebolo možné, aby to bolo možné.
Sherlock Johnovi vnikol pod vlnený sveter a hladiac jeho pokožku cítil teplo a blízkosť. Vzdal sa Johnových pier voňajúcich opunciovým čajom a pozornosť venoval jeho krku.
John spod privretých viečok vnímal Sherlockove pery, jazyk, obscénny, svižný, a tú prekliatu ruku, bože.

Johnovi sa vyjasnilo, až keď si Sherlock začal rozopínať košeľu.
Vtedy si to John všimol.

"Čo sa deje?" spýtal sa detektív.
"Tá stena," zneistel John.
"Čo je s ňou? Je to stena. Stála tam vždy," nedal sa odbiť a rukou si mapoval cestu do doktorových nohavíc.

John začal pociťovať až nepríjemné teplo, ale...

"Ja proste nemôžem," povedal zrazu.

Sherlock o krok odstúpil, v tvári výraz odkopnutého šteňaťa.

"To ten smajlík," pretrel si rukou viečka, "nemôžem, keď sa pozerá."

Sherlock pretočil oči. Schmatol Johna a obaja sa stratili v spálni.

A nemej tvári na stene ostal na očiach len na oko prázdny byt.


(ten vysmiaty exot videl a počul aj to, čo my nie)

1 komentár:

  1. Ten vysmátý exot je můj hrdina! :D Zastupuje nás, fanoušky, kdož na život v Baker Street hledíme s podobným, ne-li úchylnějším úsměvem. Víc, víc povídek! :D

    OdpovedaťOdstrániť